Klinicky je vegetatívny syndróm (VS) charakterizovaný pacientovým bdením, ale prostredníctvom zobrazovacích metód nevykazuje žiadne známky funkcie kortikálnej časti mozgu. Sú prítomné vegetatívne symptómy a variabilné motorické vzory ako reakcia pacienta na bolestivú alebo silnú akustickú a optickú stimuláciu. Cyklus bdenia a spánku skôr závisí na celkovej únave pacienta ako na dennej dobe, charakteristicky je bdením pacienta cez 2 hodiny s následným spánkom trvajúcim 3 hodiny. Reakcie na podnety z okolia sa odohrávajú reflektoricky vo forme vegetatívnej dysregulácie na úrovni mozgového kmeňa.
Správanie je najdôležitejším výrazom vedomia. Pre klinickú prax platí, že ak nedochádza aplikáciou bolestivých stimulov na intaktné časti tela pacienta ku kontaktu (zvuk, otvorenie očí, pohyb), tak sa stav hodnotí ako kóma.
Rozlišujeme 3 stupne kómy:
- Ľahká kóma GCS nad 7bodov
- Stredne ťažká kóma GCS 6-7 bodov
- Hlboká kóma GCS pod 6 bodov
Pacient vo VS nedokáže vôľovo regulovať spontánnu motoriku, očné bulby majú väčšinou divergentné postavenie. Typicky sa dolné končatiny nachádzajú vo väčšine prípadov v extenzii a v plantárnej flexii, horné končatiny sa nachádzajú v spastickej flexii. Celkovo svalový tonus je zvýšený a u väčšiny z nich vedie k dekortikačnému postaveniu končatín. Na začiatku remisie, ešte v akútnom štádiu je možné zistiť optickú fixáciu a bazálne motorické reflexy v periorálnej časti tváre a snahu k uchopovaniu predmetov. Následne dochádza k normalizácii cyklu bdenia a spánku.
V dôsledku relatívne zachovalej schopnosti mozgového kmeňa si veľa pacientov vo VS zachováva reflexnú reguláciu zraku a pohybov bulbov. Vo väčšine prípadov zraková fixácia cieľa chýba a taktiež pozorovanie pohybujúceho sa objektu.
Získanie schopnosti vizuálnej fixácie je jedna z prvých a najlepšie overiteľných známok prechodu pacienta z VS do stavu vedomia.
V ďalšej fáze motorické vzory čiastočne ustupujú, predovšetkým spastická flexia horných a extenzia dolných končatín. Pacient vo VS v tomto štádiu je schopný nielen optickej fixácie ale tiež sledovania objektov alebo osôb. V nasledujúcich fázach sa vo zvýšenej miere prejavuje snaha o uchopovanie objektov s ich následným vkladaním do úst. V tejto fáze dochádza k odpovedaniu pacienta na stimul cielenou reakciou a tiež počiatky schopnosti tvorby tónov a obmedzenej schopnosti kontaktu s okolím. Flexia horných a extenzia dolných končatín ustupuje, vegetatívne reakcie sú charakterizované už len nízkou tendenciou dysregulácie.
Posledná fáza je prezentovaná nízkou rigidospasticitou, hlavným problém sa stáva kognitívna porucha symptomaticky spadajúca pod Korsakovov syndróm s organicitou. V ďalšom štádiu vystupuje do popredia amnestická symptomatika doprevádzaná dysforickou náladou, zvýšenou podráždenosťou, ojedinele sa ešte môžu vyskytovať primitívne motorické vzory.
Samotná remisia sa môže zastaviť v ktorejkoľvek fáze.
Často sa nie je možné vyhnúť ťažkým komplikáciam (napr. hypostatickým bronchopneumóniam), ktoré predstavujú výraznú prekážku v priebehu rehabilitácie a nezriedka je nutná opakovaná hospitalizácia pacienta v zdravotníckom zariadení.
Následne medzi hlavné problémy centrálnych porúch motoriky patrí:
– paréza
– patologická synergia
– spasticita
Paréza
– neschopnosť svalstva k cielenej a koordinovanej aktivite následkom poškodenia kortikospinálnych dráh, tzv. syndróm centrálneho motoneurónu. Následkom je zmenšenie síly a amplitúdy pohybu cielenej motoriky. Podľa toho ako sú neuróny postihnuté, môže byť aj miera výpadku rôzna. V ľahkých prípadoch je paréza klinicky zjavná len v poruche jemnej motoriky. Pri poškodení alebo zániku väčšiny neurónov môže nasledovať až kompletná plégia.
Patologické synergie
– vyskytujú sa u naprostej väčšiny pacientov s centrálnou parézou, ide o pohybové vzorce, ktoré zabraňujú obnovenie selektívnej hlavne jemnej motoriky, zasahujú viaceré príbuzné kĺby. Je badateľná synergia extenzorov a flexorov spoločne.
Spasticita
– pre centrálnu parézu je typické, že po počiatočnej fáze svalovej hypotónie dochádza k svalovej spasticite.
Be First to Comment